Hyperborea Na Mape Mercator: Môžete Dôverovať Veľkému Kartografovi?

Video: Hyperborea Na Mape Mercator: Môžete Dôverovať Veľkému Kartografovi?

Video: Hyperborea Na Mape Mercator: Môžete Dôverovať Veľkému Kartografovi?
Video: Hledání na mapě dle souřadnic 2024, Marec
Hyperborea Na Mape Mercator: Môžete Dôverovať Veľkému Kartografovi?
Hyperborea Na Mape Mercator: Môžete Dôverovať Veľkému Kartografovi?
Anonim
Hyperborea na mape Mercator: Môžete dôverovať veľkému kartografovi? - Hyperborea, Mercator
Hyperborea na mape Mercator: Môžete dôverovať veľkému kartografovi? - Hyperborea, Mercator

Hyperborea (Arctida) je venovaná obrovskému množstvu článkov a žiadny z nich nie je úplný bez použitia mapy Gerharda (alebo Gerarda) Mercatora z roku 1569 znázorňujúcej tento tajomný kontinent ako najpresvedčivejší argument v prospech jeho existencie. Žiadny z početných autorov sa však nepokúsil analyzovať, čo je na tejto mape zobrazené a je možné, aby taký geomorfologický objekt existoval v prírode.

Podľa popisu zástancov existencie Hyperborea to bolo, nachádzajúce sa v oblasti severného pólu, súostrovie 4 obrovských ostrovov oddelených od seba hlbokými riekami (čo dávalo dôvod považovať ho za pevninu)

Pozrime sa podrobne na mapu Mercator. Na vonkajšej strane je pevnina s priemerom asi 1200 km obklopená horským hrebeňom, ktorý presne opakuje svoje obrysy. V úplnom strede pevniny, presne na severnom póle (!), Sa nachádza hora, ktorú mnohí bádatelia stotožňujú s legendárnou horou Meru. Okolo neho je vnútorná morská panva v tvare diamantu s priemerom asi 300 - 400 km. Z tohto vnútrozemského mora vytekajú 4 rieky pod uhlom asi 90 ° k sebe, orientované približne pozdĺž častí sveta - na sever, východ, juh a západ.

Tieto rieky sa pred vstupom do oceánu („Mare glaciale“- ľadovcové more) predierajú horským okolím pevniny a vytvárajú výrazné deltaické ústia riek (vložky a, b, c na obr. 1). Navyše najsevernejší z nich (vložka a) je veľmi podobný delte Nílu a má rovnaký trojuholníkový tvar. Prítomnosť delt naznačuje, že autor mapy predpokladal vyššiu hypsometrickú polohu vnútrozemského vodného útvaru v porovnaní s ústí riek, ktoré zabezpečovalo tok riečnych vôd do oceánu.

Čo malo upozorniť vedcov, predovšetkým geografov, pri štúdiu tejto mapy? Je možné prijať vieru v jej spoľahlivosť, ak zobrazuje niečo, čo sa s prírodnými predmetmi Zeme nestáva?

Myslím si, že aj študenti stredných škôl, nehovoriac o študentoch geografických fakúlt, by mohli poukázať na hrubú chybu, ktorú urobili zostavovatelia tejto mapy - samotný G. Mercator alebo jeho predchodca, od ktorého si ju požičal: 4 rieky zobrazené na mapa prúdi z jedného krytého bazéna, a to sa v prírode nestáva! Z akéhokoľvek jazera vždy tečie IBA JEDNA rieka a vnútrozemské more je s nasledujúcimi vodnými plochami prepojené IBA JEDNOU, spravidla úzkou tiesňavou.

O tom sa môže čitateľ sám presvedčiť tým, že si v pamäti prejde jemu známe jazerá a vnútorné moria našej planéty. V oblastiach s horúcim podnebím môže byť nádrž uzavretá (napríklad Aral, kaspické vnútrozemské moria) a rovnováha medzi prítokom a odtokom vody sa dosahuje v dôsledku veľkého odparovania z povrchu nádrže. Príroda však nedovoľuje viac ako jeden odtok z nádrže, a to je jeden z jej zákonov! Je zaujímavé, že na mnohých stránkach na internete, v mnohých encyklopédiách a Wikipediách, ktorými si autor prezeral, aby našiel potvrdenie tohto vzoru, sa o tom nehovorí ani slovo.

Prítomnosť nádrže so 4 riekami na mape Mercator nás núti veriť, že tieto údaje sú fiktívne a fantastické. Svedčia o tom, že zostavovateľ mapy nevedel o existencii vyznačeného vzoru, rovnako ako to nevedia tí, ktorí veria v realitu zobrazeného kontinentu. Prítomnosť takého fantastického prvku na mape ruší všetky pokusy o interpretáciu kartografického obrazu Hyperborea Mercator ako zdroja informácií o existencii tohto kontinentu, ktorý si zaslúži pozornosť vedcov.

Na obrázku Arctidy je ďalší, očividne fantastický prvok. Je to pohorie na vonkajšom okraji pevniny, ktoré pretína štyri rieky. V reliéfe veľkých ostrovov neexistujú analógie takéhoto hrebeňa, nehovoriac o malých kontinentoch (Austrália, Antarktída). Jediná vec, ktorá sa aspoň ako -tak podobá na také hypsometrické rozloženie kopcov a priehlbín na ostrovoch, sú atoly. Je však možné porovnať tieto miniatúrne ostrovy s veľkým kontinentom, ktorým je Hyperborea na mape Mercatoru? A koraly, ktoré tvoria vonkajšiu stenu atolov, nemohli žiť v podmienkach „Mare glaciale“- potrebujú teplú vodu. Nie, s Mercatorovou Hyperborea nemôže existovať žiadna analógia!

Ďalším fantastickým prvkom na mape je hora Meru, ktorú s maximálnou presnosťou postavil kompilátor priamo na severný pól planéty a orientuje polohu zostávajúcich spojených reliéfnych prvkov Hyperborea vzhľadom na pól - vnútorné more a vonkajší obrys kontinentu. Takáto presná korešpondencia môže znamenať iba to, že je umelého pôvodu a je vytvorená predstavivosťou a fantáziou Veľkého kartografa.

O spoľahlivosti Hyperborea Mercator svedčí aj úplná nesúlad jej štruktúry s modernými reliéfnymi prvkami na mape dna Severného ľadového oceánu. Skutočnosť, že niektoré časti tohto dna (napríklad Lomonosovský hrebeň, oblasť Nových Sibírskych ostrovov a Wrangelov ostrov a celá šelfová zóna) by sa v historicky nedávnom čase (pred 5 000-18 000 rokmi) mohla dostať pod súčasnú úroveň resp. boli zaplavené globálnym nárastom hladiny mora je veľmi realistický vedecký predpoklad. To znamená, že v tejto oblasti oceánu mohlo predtým existovať buď súostrovie ostrovov, alebo veľký kus zeme, a len málokto môže túto možnosť poprieť.

Moderná topografia dna Severného ľadového oceánu si však mala zachovať aspoň niektoré prvky potopenej krajiny, ale nie je to tak! Čitateľ to môže sám overiť porovnaním dvoch obrázkov na obr. 2.

Prichádzame teda k jednoznačnému záveru: obraz Hyperborea je produktom fikcie buď samotného Gerharda Mercatora, alebo jeho predchodcu, ktorého materiály použil Veľký kartograf. Môžeme sa len pokúsiť zistiť, ČO bolo základom tejto fikcie? Je možné (to je len predpoklad!) Že Platónov údaj o Atlantíde bol taký materiál. Po prvé, podľa týchto údajov sa kráľovstvo Atlantis nachádzalo na ostrove s rovnakým neuveriteľným reliéfom ako Hyperborea: jeho vonkajšia časť bola tiež obklopená prstencom hôr a vnútorná bola rovina.

Za druhé, Akropolu Atlanťanov prešli 4 radiálne kanály umiestnené navzájom v uhle 90 stupňov, ako rieky na mape Mercator. Je tiež možné, že obraz na mape 4 riek je ozvenou biblických legiend o umiestnení Edenu v oblasti priesečníkov kanálov Tigris, Eufrat, Pison a Gihon. A ak posledné dve rieky nebolo možné dlho identifikovať na zemi, vzhľad vesmírnych obrazov pomohol vyriešiť tento problém a určiť ich polohu: ich ústa sa nachádzali v oblasti sútoku Tigrisu a Eufratu.

Je možné, že biblické informácie podnietili autora mapy Hyperborea k vykresleniu presne 4 riek. Fantastické detaily jej imidžu však pôsobia mimoriadne naivne a sú navrhnuté len pre tých najspoľahlivejších používateľov.

Odporúča: